3. kapitola- Zmiznutie

12. března 2012 v 18:09 | Luna |  Poviedka- Z hĺbky srdca
Dlho som nepridala novú kapitolu, tak dúfam, že ste medzitým nezabudli, čo sa dialo :DD


,,Rýchlo! Schovaj sa a počkaj na mňa!" rýchlo som pošepkala.





,,Rýchlo! Schovaj sa a počkaj na mňa!" rýchlo som pošepkala.
Ale to som už vravela prázdnemu balkónu. Vtedy Black vyšiel hore.
V tvári mal toľkú úľavu, keď ma zbadal!
Prečo sa o mňa bojí? Veď ma nemiluje! Nebola som ochotná uveriť Lili, kým mi sám a dosť presvedčivo nepovie, že ma miluje. Ale čo keď vie dobre klamať? Medzitým sa dostal ku mne a objal ma!
,,Si v poriadku? Lili mi vravela, že si v nebezpečenstve..." to som sa už strašne smiala a z očí mi tiekli slzy smiechu.
,,Nemôžeš veriť všetkému, čo ti Lili povie!" povedala som medzi záchvatmi rehotania. Sirius (už sa mi nechcelo volať ho Black) vyzeral, že mu to pomaly dochádza.
,,Takže...ti nič nehrozí?" neveriacky sa spýtal. Pokrútila som hlavou.
Vyceril na mňa zuby a akože zavrčal.
,,Ty...ty..."
,,Áno?"
,,Ale...načo to všetko bolo?" nechápal to. Ojoj. Prestala som sa smiať. Dostal sa k časti, ktorej som sa obávala. Ako mu vysvetliť, čo tu vlastne robíme?
,,Ja..." potichučky som vravela ,,chcela som zistiť, či ma miluješ."
Asi stratil reč, usúdila som v duchu. Vyzeral tak užasnuto.
A potom sa mu výraz zmenil. Teraz bol... nežný?
,,A ty ma miluješ?" zašepkal. Dokelu! Neviem, či ma miluje, a ja mu to mám povedať?! S tým som akosi nerátala.
,,No, ja...áno milujem ťa! A viem, že je to nanič, lebo ty ma nemiluješ, nemusíš mi hovoriť: prepáč, je mi to ľúto, ale ja teba nie! To by som nezniesla! Tak choď už preč!" nevedela som, čo to do mňa vošlo.
Prvé slová pošepkám, potom hystericky kričím a nakoniec sa rozplačem?! Pekná zmena nálady počas štyroch viet. Ale Sirius sa usmial. Normálne po mojom výstupe sa usmial!
,,To ti nemôžem povedať, lebo ja ťa milujem tiež. Hádam mi uveríš."
Civela som naňho. Naozaj to povedal. A myslím, že to myslel úprimne. Budem mu veriť.
,,Verím ti."
Sirius sa na mňa usmial. To už som nevydržala. Musí to tak naťahovať?!
Jednoducho a celkom vážne som sa naňho vrhla a pobozkala som ho.
Keby ma nedržal, určite by som spadla. Bolo to úžasné. Len som si potvrdila, že ho milujem aj cez to, ako sa správa.
,,Tak poďme. Je tu zima." naposledy ma pobozkal a vybrali sme sa dole.
,,Jaaj, ešte musím zavolať Lili." spomenula som si. Vrátila so sa k miestu, kde som ju videla. Lenže nebola tam. Všimla som si na zemi jej náušnicu. Mala som z toho zlý pocit.
,,Bola tu... ako by zmizla! Čo sa jej stalo?" zúfalo som sa spýtala. Asi Siriusa.
,,Neviem, ale vyzerá to... ako by ju niekto uniesol." potichu vravel.
,,Musíme to povedať Dumbledorovi! Určite je v nebezpečenstve!"
Rozbehli sme sa dolu schodmi smerom k Dumbledorovej pracovni.
Mali sme šťastie, lebo sme doňho doslova narazili na chodbe.
,,Pán riaditeľ! Lili niekto uniesol! Teda aspoň si to myslíme. Bola tam, zrazu zmizla, našla som tam jej náušnicu, čo budeme robiť?!" vysypala som jedným dychom. Na naše prekvapenie sa Dumbledore nezatváril prekvapene, ale naštvane.
,,Och... mal som ju schovať, kým sa ešte dalo! Ale ako na to tak rýchlo prišiel? Niekto mu to musel prezradiť!" mrmlal si popod nos
,,Asi by ste mali ísť so mnou. Musím vám niečo povedať."
Nasledovali sme Dumbledora do pracovne a sadli sme si na stoličky.
Hrozne som sa o Lili bála.
,,Vy viete, čo sa jej stalo, pán riaditeľ?" spýtal sa ho Sirius.
Prikývol. Nevydržala som to a rozplakala som sa.
,,Tak čo sa jej stalo?!" zvrieskla som naňho.
,,Viem, čo sa jej stalo a prečo, ale neviem..."
,,Povedzte mi to!!!"
,,Upokojte sa. Lili uniesol- teda aspoň si to myslím- Lord Voldemort.
Viete, pán Potter a Lili... nesmiete im o tom povedať, ale o pár
rokov by sa zobrali. Mali by dieťa, Harryho. Tak to hovorilo proroctvo.
A taktiež vravelo, že Harry Voldemorta porazí. Je jasné, že keďže sa mu nechce postaviť, zariadi, aby sa nikdy nenarodil. Ale nechápem, ako sa o tom dozvedel. Držali sme to pred ním v tajnosti."
Celý čas som bez pohnutia sedela na stoličke a z očí mi tiekli slzy. Moja naj kamoška Lili pravdepodobne už nežije. To sa nedalo zniesť.
A potom všetko sčernelo.
Zobudilo ma zavŕzganie dverí. Otvorila som oči.
Bola som v nemocničnom krídle a vošiel Sirius s Potterom, ktorý hneď začal behať dookola. Potom som si spomenula na Lili a skoro som sa znova rozplakala.
,,Ako ti je, láska?" spýtal sa ma Sirius.
,,Ja... vlastne neviem. Ako dlho som bola mimo?"
,,Skoro dva dni. Vieš, ako si ma vystrašila?!"
,,Viem si to predstaviť. Prepáč."
,,Odpúšťam ti. Možno..."
Vtom do miestnosti vletel Dumbledore aj s Potterom.
,,Pán Black, našli sme miesto, kde by mohli slečnu Evansovú držať.
Chcete ísť so mnou?" ani si nevšimol, že som hore. Vyskočila som z postele.
,,Idem aj ja!" vyhlásila som rozhodne. Zrazu sa Sirius rozosmial.
Oborila som sa naňho.
,,Čo je?"
,,Chceš ísť... v pyžame?!" vyprskol. Uvedomila som si, čo to mám vlastne na sebe.
,,Za minútku sa prezlečiem." Bola som rozhodnutá. Dumbledore prikývol.
,,Dobre. Počkáme vás vo vstupnej hale." Spolu so Siriusom a Potterom odišli. Rozbehla som sa do našej izby. Bola noc, tak ma nikto nezbadal, ako trielim do Chrabromilskej klubovne v pyžame. Prezlečená som bola za necelú minútu a ponáhľala som sa do Vstupnej haly.
Už ma čakali. Chytili sme Dumbledora za ruky a on sa odmiestnil.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Verinka Verinka | Web | 14. března 2012 v 20:25 | Reagovat

Skvělé.. ! :))

2 Luna Luna | Web | 15. března 2012 v 18:40 | Reagovat

[1]: Diki :)

3 Shirley Shirley | 3. dubna 2012 v 16:59 | Reagovat

krasa... :-) doufam, ze co  nejdrive pridas novou kapitolu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama